Psychológia farieb
Vplyv farby na psychiku je zhodný všade na svete. V tom sa zásadne líši od symbolizmu farieb. Psychologický vlyv je vnímanie a chápanie na podvedomej úrovni, ktoré sa vyvinulo počas ľudského koexistovania v prírode a čítania jej farieb. Symbolizmus, často mylne považovaný za psychológiu farieb, sú naučené vedomé asociácie, ovplyvnené miestnou kultúrou. Napríklad biela je v Európe a Severnej Amerike spojená so svadbou, či nevinnosťou, v Ázii symbolizuje smútok. Pre všetkých ľudí má v podvedomom kontexte spojenie s čistotou, sterilitou. Psychológia farieb a symbolizmus sa v niektorých prípadoch prekrývaju, no v žiadnom prípade nie sú to isté.
Viac o jednotlivých farbách z psychologického hľadiska čítajte tu.
Colour Affects
Zásadný koncept, ktorý spája vedecké, fyzikálne delenie farieb s psychológiou farby popísala vo svojej teórii farieb britská psychologička Angela Wright.
Systém, na ktorom Angela Wright pracuje od 80-tych rokoch 20. storočia, zásadne doplnil poznatky o psychologickom pôsobení farby.
Teória farieb Colour Affects zodpovedala na tieto zásadné otázky:
Prečo majú jednotlivci odlišné reakcie a estetické požiadavky na farby?
Aké odlišnosti majú rôzne odtiene tej istej spektrálnej farby v pôsobení na človeka?
Existujú všeobecne atraktívne farby?
Pri výbere farieb berie do úvahy dve hlavné podmienky:
» základné psychologické vlastnosti pôsobenie farieb: červenej,modrej atď.
» kombináciu podtónov, pastelov a odtieňov jednotlivých farieb sa dosahuje vizuálna harmónia a želaný psychologický efekt. V tejto teórii pracujeme naríklad s „chladnou“ červenou a „teplou“ modrou, čo je komplexnejšie, ako jednoduché delenie farieb na teplé – žltá, červená, oranžová a chladné – modrá, fialová, zelená.
Rôzna intenzita a aj odtieň farby majú vplyv na to, ako základná kvalita farby pôsobí na náladu a aj správanie človeka.
Farby z rôznych skupín medzi sebou tieto pozitívne vzťahy nemajú. Farby z jednej skupiny harmonizujú za každých svetelných podmienok, no farby z rozličných skupín spolu ladiť nikdy nebudú. Táto teória bola podporená aj vedeckými výskumami na univerzite v Leedse, ktoré začiatkom 90-tych rokov objavili matematické vzťahy iba medzi farbami v rovnakej skupine.
4 skupiny farieb 4 nálady
V jednoduchosti sa dá reakcia na farby z rôznych skupín predstaviť na príklade, keď vidíte vhodnú kombináciu farieb a uvedomíte si: “To sú pekné farby!” Vidíte inú kombináciu a pri tej si uvedomíte: “Tak toto sú moje farby!”
Farby z jednej skupiny majú voči sebe “vrodenú” harmóniu na ktorú každý človek reaguje pozitívne. Ak vidíte viacero kombinácií farieb a jedna je v súlade s hore spomenutými zásadami, prevažná väčšina ľudí rozozná tú harmonickú kombináciu a bude ju považovať sa najpríjemnejšiu. Toto pravidlo sa už mnoho krát potvrdilo zvýšeným predajom výrobkov v obaloch harmonických farebných kombináciách, reklame aj iných projektoch. Aj harmóniou sa dá upútať a v pozitívnom zmysle slova šokovať.
Práca s farbami podľa teórie Colour Affects umožňuje voľnosť tvorby a uvedomelé používanie farieb, pretože má pravidlá podľa ktorých sa dá navrhovať s istotou v pozitívny výsledok. Znalosťou pravidiel, ako farby medzi sebou reagujú, je možné porušiť zaužívané pravidlá pri kombinovaní farieb a nájsť nové nečakané ale stále harmonické kompozície. S týmto poznaním prestala byť práca s farbou tápaním a neistotou ale pútavou hrou s istými pravidlami.
V 20. storočí sa farbou a jej pôsobením zaoberalo mnoho koloristov, ktorí značne rozšírili poznanie v tejto oblasti. Faber Birren bol nepochybne najväčšou autoritou, napísal 40 kníh a vyše 250 článkov na tému farba. Na univerzite v Yale založil depozitár, ktorý je v súčasnosti najväčšou zbierkou kníh o farbe na svete. Obsahuje okolo 2000 kníh.